Choc

Kým som písala tento diel poviedky, mojej korele Eddiemu sa podarilo tri razy vypnúť mi počítač tým, že skákala po tlačítku POWER, takže dúfam, že oceníte moju vytrvalosť! Nešlo len o vypnutý comp, ale tá malá potvora mi tu kúše do prstov, káblu od myši a snaží sa vyberať tlačítka z klávesnice. Som utláčaný jedinec, ale už som si na to zvykla.... Tak ale k stručnému obsahu poviedky teraz: V minulom diele sa Soňa na návšteve u otca zoznámila s Evou a Ingrid a potom sa dostala do Ingridinej izby, kde našla Ingridin mobil a zvedavosť ju prinútila trošku sa v ňom povŕtať a ako inak, Ingrid ju pri tom pristihla..... Takže pokračovanie, myslím, že už pätnáste!

No, takže ďalší diel poviedky, zas na také 4xA4, takže čeknite to. Ide o dlhšie spomínanú návštevu Soni u jej otca, atď, šak hádam viete.

Ďalší diel poviedky… tuším trinásty, ak sa nemýlim. Soňa má za sebou pomerne namáhavý deň, ale ešte musela niečo zariadiť….a veď si to prečítajte, nie?? Písala som na tri strany, pretože vonku sneží a nehodlám riskovať omrzliny, takže pekne sedím doma a píšem. Dúfam, že to aspoň niekoho poteši, he. Ak to bude takto pokračovať, cez prázdniny sa zomňa stane stokilová lemra, ale aspoň sa zlepším v písaní… dúfam teda!

Ďalší diel poviedky , tentoraz to bude už dvanásty a vzhľadom na to, že sú prázdniny, tak som sa rozpísala, čo je umňa nevídane, he. Sú toho tak štyri A4, tak dúfam že bude stačiť. V minulom diele sa Soňa hádala s mamou a chystala sa na stretnutie s otcom, ktorý sa so Soninou mamou rozviedol a má v pláne sa odsťahovať do Rakúska s jeho novou priateľkou. Ada zatiaľ sedí doma, pretože mama jej dala zaracha kvôli neskorému príchodu....

No, dalsi diel poviedky, co k tomu dodat, uz neviem ani co mam do tychto perexov pisat. Proste minule som opisala Adine rano po VYDARENOM palacinkovom veceri, tentoraz sa zameriam na Sonu. Mala som malo casu, takze je to trosku kratsie nez vacsinou, ale ved nevadi, nie...?

Ďalší diel poviedky, no už ich bude tak zodesať, takže už by sa dalo povedať že sa rozbieha dej, že:D Aďa sa nadšená vracia domov, ale uvedomuje si, že doma nebudú zdielať jej šťastie. Mešká a to ona nemá vo zvyku. A to všetko kvôli/vďaka Soni...

Po neskutočne dlhých dňoch, konečne mi išiel net a mala som aký-taký nápad na pokračovanie poviedkz, tak, aby ste vedeli, že dnes je tu ďalší diel (ďakujem za potlesk, to ste nemuseli…). Sa pár ľudí aj sťažovalo, že čo spím a nepíšem, hehe. Ale fakt to bolo len kvôli tým problémom s netom:D Takže tento diel nadväazuje na ten predošlý, Soňa a Aďa na byte a tak, len trošku som sa nechala uniesť a celé som to napísala inak ako som mala pôvodne v plane, hehe…

No, konečne ĎALŠÍ DIEL poviedky! Sóm mala nervy, lebo mi tak trošku nejde net, ale nakoniec som našla spôsob ako to sem nahodiť, tak dúfam že som to nerobila zbytočne:D V tomto dieli sa už konečne Soňa s Aďou dostali na byt a Aďa má šancu spoznať nových ľudí, dostať sa do Soninho sveta. Nepodarilo sa mi napísať viac ako 2xA4, pretože som mala málo času, ale ajtak je diel o niečo dlhší než zvyčajne...

Takže už neviemkoľkatý diel poviedky. Teraz cesta na žúrku, stihla som písať počas rodička, takže je to len na takú A4, take obkecávačky. Soňa ťahá Aďu na byt. Ale aj to treba, hehe. Takže prečítajte, cez víkend skúsim vyplodiť dlhšie pokračovanie:D

No, tentokrát niečo čo zďaleka pripomína básničku. Tak ma k večeru chytila nepochopiteľne smutná nálada, musela som sa vybúriť. Dúfam že sa bude páčiť, snažila som sa písať aj podľa vlastných myšlienok, pocitov. Ale ako už klasicky, v mužskom rode :D

Som sa zase dlhšie neozývala, lebo som mala odpojený net, lebo som NEPOSLUCHALA, hehe. Takže po týždni ďalší diel poviedky! Teraz z Adinho pohľadu, pretože väčšinou píšem o Soni a chcem to nejako vyvážiť, he..... Aďa sedí doma, nevie čo je so Soňou, chce ju stretnúť ešte... ale stretnú sa?

Ďalší diel, Aďa odvliekla Soňu domov, lebo sama by tam netrafila. Aďa odišla a Soňa sa chtiac-nechtiac musí ráno pozrieť do očí matke, ajkeď vie, že to nebude príjemné. (Fľaška tvrdého nepoteší hádam nijakú matku na svete...) Soňa si nepamätá čo sa večer dialo po príchode domov, len sa ráno zobudila vo svojej posteli, umytá, v pyžame a s riadne rozhnevaným žalúdkom....

Takže už je načase aby sa Aďa a Soňa stretli, čo? Takže minule sa Soňa dozvedela nejaké novinky od otca, ušla. Aďa ešte nevstúpila do hry. Teraz sa stretnú po prvý (vlastne druhý) krát, absolútne bežné stretko dvoch ľudí ktorí si na hodinku vstúpia navzájom do života. Ale aj hodina môže ovplyvniť to, ako sa budú ich zivoty vyvijat dalej...

...takže už tú poviedku rozbieham. Soni sa začne pomaličky rúcať doposial dokonalý svet, stretne sa s otcom a nastane istá zmena. Zatial sa ešte nepozná s Aďou, takže bude na všetko sama.

Takže krátke predstavenie ďalšej postavy v mojej pripravovanej poviedke:D Tentokrát úplne iná osôbka než Soňa, Aďa je depresívna holka, no čo k tomu dodať, smoliar dobrák, trochu naivno-nasprostastý. Sľubujem, že po tomto “zoznámení” sa už začne aj niečo diať, ale na toto si proste potrpím, tak to treba pretrpieť, hehe. A aspoň zistím či sa postavy páčia a ako ich zmeniť.

No, už by to chcelo aj niečo viac-menej dobre naladené, čo? Takže som sa rano zásobila keksami oblievanými čokoládou, sadla ku compu a rozkázala si: “tak teraz to bude o inom, jasné?!”… tak som zvedavá, či sa podarilo. Chcela by som začať novú poviedku (už štvrtú v poradí) a tentoraz ju aj dokončiť, nie ako minule, čo som prestala lebo sa začali okolo mojej osoby nejaké hádky zalúbených párov, ktoré som používala ako inšpiráciu. Takže tu je ďalšia poviedka, zatiaľ len taký úvod, niečo o prvej postavičke z tade…dúfam že sa nájdu ľudia čo to ocenia, že som vstala o siedmej ráno len aby som toto napísala! :D

... takže po neskutočne dlhých dvoch mesiacoch som konečne napísala nový článoček. Chcela som písať o jednom slove a tým je NENÁVISŤ. Sú tam použité úryvky z pesničiek Blood for Blood, ktoré sa mi zdali mimoriadne dobré a hodili sa k mojim myšlienkam ktoré som sa snažila zachytiť. Rozmýšľala som, ako by som zaradila to, čo som vlastne napísala... možno ŽIVOT VNÍMANÝ LEN CEZ POCITY...?

Dobre, takže takto. Už pár dní som rozmýšľala nad tým, že napíšem NIEČO. Problém bol s tým, že ČO. Nejako nemám náladu písať práve nezmyselné veci, skomolené, bez deja, ako to robím, keď mám depku. A ani poviedka, tá ktorú som písala posldene, tak ani tá ma nejako neberie, vďaka dvom osobám kvôli ktorým som sľúbila, že s poviedkou končím. Tak ale čo písať? Rozmýšľala som nad INOU poviedkou, krátkou...

, ktoré chápe každý okrem mňa...tuším, že som posadnutá...alebo schyzofrenik...alebo už úplný šialenec. Také niečo pre ľudí s chronickou depresiou, tých to určite poteší. Neviem či pochopíte o čom to vlastne je, možno o pocitoch stiesnenosti, obmedzovania a strachu.

... Tereza, Kaja a Nina rozmýšľajú, čo pokazili a Viki zatiaľ beží prázdnym mestom. Tento diel je venovaný vlastne len jej osobe, po tom rozchode s maťom si to snáď zaslúži:)