„Čo tu robíš?!“ osopila sa Ingrid na Soňu.
„Hrabem sa ti vo veciach, čo si slepá???“ odpovedala Soňa, pretože vedela, že klamať nemá význam, keďže stojí v cudzej izbe a s cudzím mobilom v ruke.
„Okamžite pusti môj mobil!“ vyjachtala Ingrid, očividne zaskočená Soninou reakciou.
Soňa sa usmiala a pustila mobil. Ten dopadol na naleštené parkety a rozletel sa na tri kusy, kryt aj baterka opačným inými smermi.
Ingrid vyvalila oči. „To čo si urobila?!“ zavrešťala.
„Vravela si, že ho mám pustiť, ty sliepka,“ s kľudom jej odpovedala Soňa a nevinne zaklipkala očami na Ingrid. Tá už mala Soni plné zuby a celá očervenela zlosťou. Soňa si uvedomila, že svojím spôsobom to Ingrid neskutočne hyzdí a ju to tešilo. Vyzerá ako prezretá paradajka, skonštatovala.
„Zmizni ty piča! Okamžite vypadni z mojej izby!!!“ kričala Ingrid na Soňu.
„Inak čo...?“ opýtala sa Soňa, skúmajúc zmeny farieb na Ingridinej tvári. Krásna fialová...
„Akože inak čo?!“
„No pýtam sa, čo mi urobíš, keď tu ostanem stáť,“ zopakovala Soňa.
„Zavolám mamu! Nech vidí, akú mal ten primitívny kokot ktorý ťa splodil rodinu! Nech pochopí, že ak by s ním mala deti, budú presne také ako ty! Hneď by ho nechala a ja by som mala konečne pokoj od takých úbohých indivíduí, ako si ty a tvoja matka!“
To už bolo na Soňu moc. Moju rodinu nemá čo brať do huby! Vzduchom letela facka. Nie silná, ale Soňa si neuvedomila, že Ingrid má na sebe veľké kruhové náušnice a dobre mierená rana zatrhla o veľký kruh a Ingrid trhlo celou hlavou.
Ingrid zvreskla a chytila sa za ucho, z ktorého sa rynul potok krvi.
Soňa vyjavene pozrela na ruku, v ktorej jej ostala zachytená náušnics. Hm, ajtak to bola bižutéria... pomyslela si a tŕpnuc čakala, kedy nabehnú do izby rodičia.
Ako prvý sa vo dverách objavil otec a zdesene sa pozeral na Ingrid čupiacu na zemi, ako fňuká a drží sa za ucho.
Hneď za ním do izby vbehla Eva. Tá sa s výkrikom „Ingridka!“ hodila k dcére, snažiac sa zistiť, čo jej je.
Sonina mama ostala vo dverách a len nezúčastnene krútila hlavou.
Iniciatívu prevzal otec. „Čo sa tu preboha stalo?!“ opýtal sa.
„Nech ti povie tá sadistka!“ vyhŕkla nenávistne Ingrid.
Soňa nevedela, čo povedať. Zas som to dovrzala, preblesklo jej hlavou.
„Ja...omylom som jej roztrhla ucho...“ povedala ticho.
„OMYLOM?!“ zamiešala sa do debaty Eva. „Ako môže niekto niekomu OMYLOM roztrhnúť ucho?!“
Soňa pokrčila ramenami. „Stane sa,“ vyjachtala, vediac, že je to veľmi slabá obrana.
Eva vstala od dcéry. Soňa si všimla, že keď je nahnevaná dosiahne jej tvár rovnaký odtieň ako Sonina. Videla to dosť detailne, pretože teraz mala Evinu tvár necelý centimeter od tej svojej. Satanova nevesta, skutočne, napadlo Soňu. Chcela zmiznúť, zabudnúť na celý tento pokazený večer, ujsť preč....ale nedalo sa.
„Chcem počuť, čo sa stalo! Okamžite mi to povedz!“ zasyčala Eva na Soňu.
„Okej. Ingrida ma urazila a tak som jej chcela dať facku,“ zhrnula v skratke Soňa.
„Ale ona sa mi hrabala v izbe!“ obraňovala sa Ingrid, stále sa pokúšajúc zastaviť krvácanie.
„Hľadala som vécko a zablúdila som!“
„A úplnou náhodou si našla môj mobil a vŕtala sa v ňom, že?!“
„Tak nejako...“
„Ty krava!“
„A čo si potom ty?!“
Nenávisť medzi dvoma dievčatami bola priam hmatateľná.
„Soňa, Ingrid, nehádajte sa!“ zakročil otec, snažiac sa dostať situáciu pod kontrolu.
„Soňa, mala by si sa Ingridke ospravedlniť!“ vyhlásil.
„NIKDY“
„SOŇA!“
„Okej, prepáč za to, že som ťa odbremenila od toho otrasného gýčového šperku,“ povedala Soňa a hodila Ingrid náušnicu ktorú držala v ruke.
Otec sa už nepokúšal vytiahnuť zo Soni iné ospravedlnenia, rezignoval.
„Soni, myslím, že by sme už mali ísť domov,“ ozvala sa sonina mama.
Soňa sa bez protestov zobrala a vyšla na chodbu.
O pár minút stáli Soňa s mamou naobliekané na chodbe. Soňa ofučaná, matka lúčiac sa: „Ďakujeme Eva, večera bola úžasná. Veľmi ma mrzí, ako to dopadlo.“
„Mňa viacej,“ povedala Eva. Kývli si na pozdrav a vchodové dvere sa pomaly zatvárali.
Soňa si všimla otca, ktorý stál za Evou, objíajúc Ingrid. Čo mu to len čítala z tváre? Sklamanie? Možno...
Cestou domov Soňa rozmýšľala, či jej to je ľúto. Možno kvôli otcovi. Jej by som to urobila znovu, ale už úmyselne... Cítila sa zvláštne. „Vraj je šialená, stále sú s ňou problémy“ premietala si v hlave slová ktoré čítala v esemeske. Možno má pravdu...
Z myšlienok ju vytrhla mama.
„Soni, prečo si to urobila? Ale pravdu!“ chcela vedieť. Hlas mala smutný.
Asi sa za mňa hanbí. Nečudovala by som sa...
„Nadávala sa ocka. Aj na teba.... Nahnevalo ma to...“ priznala Soňa.
„Skutočne?“ prekvapene sa spýtala mama.
„Hej. Blbé, čo?“
„Nie. Náhodou docela odvážne.“
Soňa neverila vlastným ušiam.
„Čože?“ spýtala sa neveriacky.
„No, aj mne tá Eva s Ingrid liezli na nervy, bola som rada, že mám dôvod odtiaľ zmiznúť. Tým nechcem povedať, že to bolo správne, treba sa vedieť ovládať, ale niekedy treba....no, vieš čo chcem povedať?“
„Brániť česť rodiny?“
Sonina mama sa zasmiala.
„Nazvime to tak,“ povedala.
„Sľubujem, že sa budem snažiť ovládať,“ sľúbila Soňa a nevedela, čo si má o tom všetkom myslieť, ale svoj sľub myslela vážne.
------------------------------------
Večer v posteli Soňa napísala Adi cez net krátke zhrnutie:
„POKAZILA SOM CO SA DALO!!“
Odpoveď jej došla skoro okamžite. Soni bolo jasné, že Ada ju čakala.
„CAU. CO SI ZAS VYVIEDLA?“ čítala Soňa drobné žlté písmenká.
„ALE, UKAZALO SA, ZE INGRID JE STELESNENIE DOKONALOSTI, MUDRA, KRASNA A VTIPNA. NAJVTIPNEJSIA BOLA, KED JEJ KRVACALA GEBULA. MUAHAHA“ odpísala.
„JEZISI! CO SI JEJ UROBILA?!?!“
Soňa si živo predstavovala Adine vyvalené oči, ako číta jej správy.
„KLUD, LEN SOM JEJ NATRHLA UCHO, KED SOM JEJ CHCELA DAT FACKU. PREZIJE TO A NEOSTANE NA NEJ JEDINA CHYBICKA...CO JE SKODA“
„NEBUD ZLA!“
„OKEJ. KEDY SA VIDIME?“
„NEVIEM, TENTO TYZDEN MAM VELMI NABITY, OZVI SA V PIATOK.“
„DOBRE, CAU.“
„BYE BYE.“
User has gone offline.
Soňa si ľahla do postele, ale dlho nedokázala zaspať, pretože jej išli hlavou udalosti z posledného dňa. Ktovie čo povie otec, keď sa najbližšie stretneme, rozmýšľala. Asi som ho poriadne strápnila pred novou ženou....ale možno si to Eva skutočne rozmyslí a vykopne ho.... nádejala sa. Každopádne musím niečo urobiť s tým sebaovládaním! Hneď zajtra na tom začnem pracovať, rozhodla sa a až potom sa jej podarilo zaspať.
Sonina mama telefonovala v obývačke so soniným otcom:
„Rišo, nehnevaj sa už toľko!“
„Ako sa mám nehnevať?! Vieš ako som sa tešil na to, ako sa všetci zoznámite? A ako to dopadlo...“
„A zamyslel si sa aj nad tým, ako sa musí Soňa cítiť?“
„Nechápem ako to myslíš.“
„Si jej otec, preboha! A odchádzaš preč za inou rodinou, Soňa musí mať pocit, že jej miesto v tvojom živote nahradila Ingrid,“ vysvetľovala Sonina mama.
„Takto som sa nad tým nezamýšľal...“
„Vidíš.“
„Ja som myslel, že Soňa bude rada, že sa zoznámi s novou kamarátkou.“
„Podľa mňa ju berie skôr ako rivalku.“
„Asi máš pravdu. Nakoniec to všetko bude moja vina, že?“
Sonina mama sa zasmiala.
„Nechajme to už tak, dobre?“
„Dobre. Dobrú noc!“
„Dobrú,“ odzdravila a zložila.
Komentáre
no. komentujte.
A všetkých vás pozdravuje korela Eddie. Tá príšera si ma podľa všetkého obľúbila.
paci, akcne...
celkom zaujimava veta...
kike
ja to pisem po kuskoch, takze sem tam se chybycka vloudi, no jo, hehe.
kukuk
:D
hmmm
paci sa mi to, tesim sa na dalsi diel