„Tak takto to vyzerá, keď niekto zomrie...až na to, že ja sa ešte nerozkladám,“ rozmýšľala Soňa ležiac na posteli vo svojej izbe.
Večer došla domov v takom úbohom stave, že teraz ráno sa bojí čo i len pohnúť, pretože žalúdok sa rozhodol nemilosrdne vrátiť úder.
„...tuším si začnem vyberať, čo pijem...“
Hlava sa jej točila, všetky zmysly ju týrali.
„Jesť, či nejesť...? To je otázka!“
Odpoveď jej bola do desiatich sekúnd jasná, odvalila sa na okraj postele a hodila sa po vedre ktoré mala pre istotu položené celú noc poruke.
„Oukej, jasné, NEJESŤ.“
----------------------------------------
„Soňa?! Myslím, že by sme sa mali porozprávať. Je pol dvanástej, okamžite vylez z tej postele a naklusaj sem!“ ozval sa z kuchyne matkin hlas.
Soňa sa s maximálnym premáhaním posadila na posteli a snažila sa znovu nepovracať. „Už idem Führer!“ zakričala a vstala. „Ja, gut, žijem,“ skonštatovala potichu a pomaly sa presúvala k dverám.
„No pekne to vyzeráš, dcérenka, pozri sa na seba!“ začala jej sonina mama akonáhle sa Soňa objavila vo dverách kuchyne.
„Aj ja ti prajem dobré ráno, mami,“ chladne jej odpovedala Soňa a sadla si k jedálenskému stolu. Matka si sadla oproti nej.
„Nechceš mi niečo vysvetliť?!“ spýtala sa a upierala na dcéru vražedný pohľad.
„Nie, nechcem,“ povedala Soňa. Nemala náladu rozprávať sa s matkou a cítila, že znovu jej sťahuje žalúdok.
„No ale budeš mi to musieť vysvetliť! To predsa nie je normálne aby sa dievča v tvojom veku ožralo ako také prasa!“ rozkričala sa matka a silno udrela päsťou do stola, až jej šálka s kávou nadskočila a pár kvapiek sa vylialo na biely obrus.
Soňa sa pohľadom zamerala na kvapky a kúsala si spodnú peru.
Matku to neskutočne vytáčalo.
„Vieš ako si vyzerala? Otrasne! Si sa vovalila dnu, tackajú sa a vyvracala si sa rovno pri dverách. Potom si len zamrmlala dobrú noc a zmizla si v izbe. Asi si si myslela, že si na tebe nič nevšimnem, že?!“ kričala.
Soni to vlastne došlo docela vtipné, určite si včera pripadala normálna a v pohode, ajkeď podľa všetkého bola opitá pod obraz Boží. Nemala čas nad tým rozmýšľať, lebo matka pokračovala ďalej.
„Prečo si to urobila?!“ spýtala sa.
Soňa zdvihla hlavu a pozrela jej do očí.
„Pretože som mala náladu,“ odvrkla. Videla ako to okamžite zapôsobilo na matku. Nozdry sa jej triasli a na krku jej bláznivo pulzovala žila.
„Takže ty si mala náladu?! Decko si povie, že má náladu a kúpi si fľašu chľastu?! Takto to funguje?! Takto som ťa vychovala?!“ vrieskala štyridsiatnička a divo rozhadzovala rukami. „Veď čo si o nás ľudia pomyslia, predeboha?!“
Soni sa zachvela pera a tvár sa jej pretiahla.
„Takže o toto ide, že?! Čo si len o nás ľudia pomyslia. Bože, to je úbohé! Hnusí sa mi, ako rozmýšľaš! Sa uvedom, mami! Tebe nezáleží ani tak na mne, ale na ľuďoch!“ vybuchla zrazu. Cítila, ako jej po tvári steká prvá slza a vedela, že ich bude omnoho viac.
„Nemysli si, že ma slzami obmäkčíš!“ zhnusene zavrčala matka.
To Soňu dorazilo. Mala sto chutí vykričať matke, že ju nenávidí, ale vlastne aj chápala prečo sa hnevá.
„Takto to nemôže pokračovať. Musím ťa nejako spacifikovať. Nové pravidlá. Von budeš chodiť maximálne do siedmej, jasné?!“ povedala a čakala na odpoveď. Márne.
Soni bolo úplne jedno čo matka vraví. Mysľou bola niekde úplne inde. Ďaleko od ich bytu, ďaleko od matky. Cítila prázdnotu. A nielen preto, že vyvrátila hádam všetko okrem srdca a obličiek.
„Ty si hovorila s otcom? Vieš, že sa bude sťahovať?“ spýtala sa po dlhom mlčaní.
Matka prikývla.
„Prečo si mi to nepovedala?“ pokračovala s otázkami Soňa.
„Pretože som sa s ním dohodla, že ti to povie on.“
„Paráda,“ povedala Soňa, vstala a odpochodovala do izby.
„Kam si myslíš, že ideš?!“ zakričala na ňu matka. Soňa sa obzrela.
„Grcať do vedra, ak dovolíš,“ povedala a už jej nebolo.
Matka ostala sedieť za stolom a rozmýšľala, kde len spravila pri výchove chybu. Dospela k záveru, že chybné je to dieťa.
Soňa zdvihla hlavu a utrela si ústa. Cítila sa úplne mizerne. Rozmýšľala, prečo komunikácia s matkou je taká zložitá.
Dospela k záveru, že jej matka je vadná.
To Be Continued
Komentáre
no ako...?
Má sa to ešte zhoršiť, alebo nie? Neviem zatiaľ ako by to malo pokračovať. Ale ďalší diel asi bude o Adi, lebo stále píšem len o tejto :D
1. Má sa ich vzťah zlepšiť/zhoršiť?
2. Odsťahuje sa Sonin otec?
3. Mám ju zaláskovať do nejakého fešáka? :D
choco
1. vztah koho? matky a Soni? ten sa uz nezlepsi, ani keby si chcela...
2. Samozrejem, musi to mat zapletku! :-)
3. Na to je este skoro, este nie...
pokracuj, tesim sa.
Lucke
berem vsetko na vedomie :D
mi teraz nesiel net, tak som sa mierne oneskorila s touto castou.
pike
ehm?
si dobrá
2.Može,nemusí...
3.Fešáák??Vysoký čjernovlasý oks??:)
ludom
zas som si dala pauzicku, nebol cas.