„To čo má znamenať, mladá dáma?!“ spýtala sa rozzúrená štyridsiatnička, presnejšie Adina mama, stojac vo dverách s rukami v bok.
„Nemala si byť doma čírou náhodou už pred hodinou?!“ pokračovala, ťukajúc prstom po sklíčku náramkových hodiniek ktoré mala na ruke.
„Ja sa tu mám strachom aj zblázniť a ty si veselo beháš po vonku?!“
Aďa celá zčervenela.
„Mami, nemôžme to rozoberať vnútri? Tu nás počujú všetci susedia,“ povedala tichým zlomeným hláskom.
Ada vedela, prečo sa mama zlostí. Nemala totiž vo zvyku meškať, na to jej rodičia proste neboli zvyknutí. Už cestou vo výťahu sa psychicky pripravovala na vyhubovanie ktoré malo prísť...a aj prišlo. No Aďa bola taká nadšená z celého večera so Soňou, až sa rozhodla risknúť problém doma a ostala s ňou o dačo dlhšie než mala.
Mama sedela s Adou v ich obývačke, mama vo veľkom koženom kresle a Ada na gauči. Delil ich len nízky stolík, na ktorom bola momentálne položená matkina káva, z ktorej každú chvíľku po troške odsŕkla.
Ada mala zakázané piť kávu.
„Mami, prepáč, ale ja...stretla som jedno dievča, novú kamarátku... Vieš a to s ňou som bola...“ snažila sa Ada vysvetliť matke, kde doteraz trávila čas.
Matka sa zamračila.
„Čo je to za dievča?“ spýtala sa.
„No, volá sa Soňa,“ odpovedala Ada. „Má asi toľko rokov čo ja a ani nebýva ďaleko.“
„Kam chodí do školy?“ pokračovala v kladení otázok matka, sledujúc svoju dcéru
Ada sa zamyslela. Nevedela si spomenúť, či jej to Soňa vravela.
„Neviem.“
„Akú má situáciu doma?“
„Hm... neviem.“
„Nemá rozvedených rodičov?“
„Hm, tuším áno,“ odpovedala Ada, loviac v pamäti.
„Prečo sa sem presťahovala jej rodina?“
„Neviem.“
„Ako sa volá priezviskom?“
„Neviem.“
„Nefetuje? Nepije? Drogy???“ útočila otázkami ako na bežiacom páse matka a po každej dcérinej odpovedi bola čím ďalej, tým viac vytočená.
„Bože, mami! Nie, nebola ani opitá ani sfetovaná, ani nič! Daj mi už s tými hlúpymi otázkami pokoj!“ vyletela zrazu Ada.
„No dobre, ale veď si uvedom, že to dievčisko vôbec nepoznáš! Nevieš o nej zhola nič! A vidím, že má na teba zlý vplyv, keď namiesto toho aby si sa učila, aby si mala dobré známky, sa flákaš po vonku s nejakým dievčaťom!“ rozkričala sa matka na Adu, až jej zčervenela celá tvár na na krku jej navreli žilky.
„Máš zákaz sa s tou Soňou baviť a basta!“ vyhlásila nakoniec už trošku kľudnejšie.
Ada vyskočila na rovné nohy.
„To nemôžeš!“
Matka zlostne prižmúrila oči.
„Ale môžem!“ povedala.
„Veď som vlastne nič neurobila, len som trošku meškala, preboha!“
„No a? To stačí. Keď si po prvom dni s tým dievčaťom meškala hodinu, ktovie koľko by si meškala nabudúce? Ja viem čo je pre teba najlepšie! Nebudeš sa s tým dievčiskom stýkať,“ rozhodne povedala matka a odpila si kávy.
„Konečne som našla kamarátku a ty mi ju hneď zatrhneš! To nie je fér!“ vykríkla Ada a kopla do stolíka. Šálka s kávou vyletela do vzduchu a jej obsah pristál na matkinej blúzke, no to už Ada nevidela, lebo so slzami v očiach utekala do svojej izby.
„AĎA?! To ako sa správaš?! Máš domáce väzenie!“ kričala matka tak, aby ju počula Ada, ktorá sa s buchnutím dverí zavrela vo svojej izbe.
„Celý život žijem vo väzení, ak si si ešte nevšimla!“ ozvalo sa odtiaľ a potom bolo počuť len tiché vzlyky.
„To dieťa nevie čo preň robím. Veď aj ja som bola mladá, viem ako to chodí. Ona mi raz poďakuje za to, že ju teraz usmerňujem, len to chce čas...“ myslela si matka.
„Prečo mi to robí? Ja chcem žiť, nie trčať doma a čakať na zajtrajšok. Chcem žiť tu a teraz a je mi jedno za akú cenu! Chcem byť ako Soňa“ znelo v Adinej hlave, ako ležala schúlená na posteli.
Po chvíli ju všetky udalosti toho dňa tak zmohli, až zaspala. Oblečená, s uplakanou tvárou...
To Be Continued
Komentáre
ludom
inak len tak BTW som sa chcela spytat, ci radi citate fantasy pribehy, lebo mam 5xA4 niecoho rozpisaneho a to by bolo na velmi dlho, tak chcem zistit, ci by bol o to nejaky zaujem:)
:)
Fantasy
zolimu
ale mozno sa budem este vracat do minulosti alebo co, ked ti je za tou castou pribehu tak smutno, ze som ju vynechala;)