Choc

No, konečne ĎALŠÍ DIEL poviedky! Sóm mala nervy, lebo mi tak trošku nejde net, ale nakoniec som našla spôsob ako to sem nahodiť, tak dúfam že som to nerobila zbytočne:D V tomto dieli sa už konečne Soňa s Aďou dostali na byt a Aďa má šancu spoznať nových ľudí, dostať sa do Soninho sveta. Nepodarilo sa mi napísať viac ako 2xA4, pretože som mala málo času, ale ajtak je diel o niečo dlhší než zvyčajne...

Takže už neviemkoľkatý diel poviedky. Teraz cesta na žúrku, stihla som písať počas rodička, takže je to len na takú A4, take obkecávačky. Soňa ťahá Aďu na byt. Ale aj to treba, hehe. Takže prečítajte, cez víkend skúsim vyplodiť dlhšie pokračovanie:D

No, tentokrát niečo čo zďaleka pripomína básničku. Tak ma k večeru chytila nepochopiteľne smutná nálada, musela som sa vybúriť. Dúfam že sa bude páčiť, snažila som sa písať aj podľa vlastných myšlienok, pocitov. Ale ako už klasicky, v mužskom rode :D

Som sa zase dlhšie neozývala, lebo som mala odpojený net, lebo som NEPOSLUCHALA, hehe. Takže po týždni ďalší diel poviedky! Teraz z Adinho pohľadu, pretože väčšinou píšem o Soni a chcem to nejako vyvážiť, he..... Aďa sedí doma, nevie čo je so Soňou, chce ju stretnúť ešte... ale stretnú sa?

Ďalší diel, Aďa odvliekla Soňu domov, lebo sama by tam netrafila. Aďa odišla a Soňa sa chtiac-nechtiac musí ráno pozrieť do očí matke, ajkeď vie, že to nebude príjemné. (Fľaška tvrdého nepoteší hádam nijakú matku na svete...) Soňa si nepamätá čo sa večer dialo po príchode domov, len sa ráno zobudila vo svojej posteli, umytá, v pyžame a s riadne rozhnevaným žalúdkom....