Život medzi ilúziou a realitou...?
02.06.2006 20:24:15
Hlavou mi bezi mnozstvo mudrych slov a viet, ktore som pocula a moj mozog ich ulozil, ale ked chcem tak nie a nie si na ne spomenut. Chcela som napisat par viet, ktore by dokonale vystihli moju zivotnu situaciu, moje myslienky a aj nejake tie pocity. Cely den som nad tym rozmyslala…denna davka depresie, zas a znova, len teraz zrozumitelnejsia, az sa mi to nepaci.
Chcela by som zit. Tak strasne by som chcela! Ale viem, ze nieco vomne umiera. Pomaly, ale isto. Je to desivy a sklucujuci pocit, nezvratny proces. Ostala vomne uz len iskierka nadeje, iskierka zivota. Len cakam, kedy nadobro zhasne. Je to len otazka casu. Poznate to, vojak v prehratej vojne je najodvaznejsi, ajked vie ze umrie,zufalstvo dodava silu na velke ciny. Pud sebazachovy je predsalen silny.
Ja sa nenecham znicit niecim tak ponizujucim, niecom co nema uroven, niekym kto sa mi tak hnusi, ze ani umriet by sa mi nedarilo, keby som si spomenula na jeho tvar.
Sedim tu, zvonka silny pancier, no vovnutri uplne znicena, je mi zomna samej zle. Rozmyslala som, kde to vlastne zijem…? Dni su ako nocne mory, bezsenne noci ako najkrajsie vykupenie. Sen ci skutocnost? Co ked sa sen stane mojou skutocnostou a skutocnost niecim desivym co odmietam prijat za realitu? Co potom? Mozog prestane prijimat matuce informacie a vypne? Citim ako sa zomna stava den odo dna sialenec, robim zufale veci, neviem preco. Od drobnosti az po veci premna dolezite. Zmetok mi ovladol moj “zivot”. Ale vzdy su veci a vety, ktore cloveku vycistia aspon na chvilku myself, prinutia ho zamysliet. Tie vety si clovek musi pripominat, aby nezabudol, preco tu este je.
(Jen si žíly podřízni, když by ti nikdo nechyběl. Žiješ jen v nenávisti, každej je tvùj nepřítel.
Myslíš, že jsi tu jenom ty a jenom ty máš problémy. Zkus to znovu zítra vstát a začít život jinak brát.)
My co nemame ziadne vyhody, len par naivnych velkych oci. My s nadejou…?
Komentáre
Choco
B.-cku
celkovo sa namna vsetko zrutilo... vsetci domna hustia nech sa uvedomim a tak, mam toho dost.
akoze netreba sa bat ze si nieco urobim, aspon tychto par dni je uz w pohode.
ono je to sialene, kazdy den je iny, ked sa uz zda, ze je to OK, tak sa vsetko zruti.
tak sa snazim vzchopit teraz, ked je to este v poho, ked mi bude zas zle, uz asi nebudem pisat hentake weci, opakujem sa, fuj.
realita
Choco
Marty> Hm... aspon viem, ako skončím ^^
Choco> Som chvíľu uvažoval,že kam sa toto tu podelo ^^ . Každopádne... ak by si potrebovala rozobrať čokoľvek (okrem domácich spotrebičov ^^) Tak Ti dávam slovo, že pokiaľ budem niekde pri PC, tak sa Ti ozvem.
Re:
odkaz