Choc

Ludia napadlo vas niekedy co to vlastne ROBLEM je??? Je to mrte relatiwny pojem… kazdy z nas si mysli kolko VELKYCH a DOLEZITYCH problemow ma… ale je to len klam…nase problemy su tak nepodstatne. Wed staci si uwedomit ze z celej tej doby co existuje nasa zem tak nas ziwot je oproti tomu NIC. Tak ale skutocne… zamysleli ste sa niekedy nad tym ci nejaka chyba ktory sme kedy sprawili a ktora nas roky trapi a stew, ze ci nejako owplywni dejiny zeme, kurwa? Dobre…newrawim ze ked niekto wyhodi do wzduchu jadrowu elektraren alebo nieco podobne ze to je nic, ale to sa nestawa kazdemu z nas… len malokto sa dokaze takto zapisat do dejin… dobre tak uznawam ze njeco takeho kalibru mozme nazwat problemom:o) tak ale ide o to ze tie nase klasicke problemy su skutocne bezwyznamne…. “boze, to je hroza! Nemam si co obliect!!! To je katastrofaaaaaaa…” tak podobne wety mozme hned wyskrtnut zo zoznamu problemow… problemy s rodinou??? Kaslat na to, ajtak ti stari skapu a… ked uz sme pritom tak aj ty, neboj, uz coskoro! No problem… problemy s alkoholom? Trawa? Twrde drogy??? No a? uzi si kym sa da! Dieta ti fetuje??? Ajtak s tym nic neurobis, je to jeho ziwot….pokial si to samo neuwedomi tak je to w pici… je to krute, ale ani to decko neni njaky prinos pre swet, nech si fetuje pokial ho to tesi a ma pocit ze rebeluje…. Bezwyznamne… Ja som sa roky trapila pre rozne hluposti, skola, nasledujuci den, rodicia…. A kam som to az dotiahla??? W trinastich som sa takmer predawkowala liekmi! Nezomrela som… a ani newiem ci nelutujem ze este zijem…. Zacala som si uwedomowat aky je ziwot (aspon teda ten moj) bezwyznamny… a ze je prilis kratky na to aby som sa trapila! Wed zachwilku zostarnem…mozno (nedajboze) budem mat rodinu…a potom exitus. Konec, end… chcela by som si ziwot uzit…ajked ma njekto (moji rodicofci) mrte obmedzuju, snazim sa aspon tych par hodin co som wonku s kamosmi a flaskou w ruke, snazim sa zabudnut na realitu, na wsetko… problemy? Teraz mam taku filozofiu ze wlastne ziadne nemam… moje problemy su len kwapkou w obrowskom mori depresii tohto skurwenwho sweta, naco ich riesit, naco sa stale trapit??? Problemy neriesim, ignorujem, prehliadam…mozno sa wam to zda ako utek, ale zistila som ze to pomaha…preto preziwam, ajked len zodna na den a z dna na Piatok, ale funguje to, citim njeco ako wnutrony klud…. Wiem ze njektory ludia proste nedokazu sa odputat od swojich myslienok, nemysliet a nic a kaslat na wsetok hnus, klamstwo, pretwarku a “problemy” ale da sa to naucit…ale treba chciet… njekto sa priam wyziwa w trapeni sa…ked nejsu nijake problemy tak njake wyhladawa u inych alebo ich proste twori…toto nikdy nepochopim…. Naozaj sa nad tym treba zamysliet ze co sa da powazowat za problem. Ja som momentalne w takom flegmatickom rozpolozeni ze asi ani keby mi teraz powedali ze mam njaku smrtelnu chorobu, njako by ma to nesoklo…mozno by ma to praweze prinutilo zacat konecne zit, aby som si za kratku chwilku wynahradila cely ziwot… by som si splnila za tyzden wsetky sny, uziwala si (hehe, s kadekym :o) ) a tak… jaj, uz sa w tom zamotawam, skoncim zas na zaciatku, jak bludny kruh to je :D tazke koncim nadnes, dowi dopo….