Choc

(POKRACOWANIE!!!)….“Zase ti niečo nevyšlo, niečo si si vysníval, no veci sa zmenili a ty si im nemohol zabrániť. Bezmocne trieskaš do steny, snažíš sa na to nemyslieť. Bezbrannosť ťa zabíja a preto máš chuť si zakrčiať: "Prečo sa všetko kurví?! Prečo sa všetko jebe?!" Navine si aj ty sám, lebo si nič nespravil vtedy, keď si mal - a to ťa sere este viac. Aj ja som taký, sme úplne rovnaký, neboli sme asi predurčení na to, aby sme boli šťastný.” Nat si unawene pretrela oci a zaziwala. Asi minutu jej trwalo kym si uwedomila cely wcerajsi den, wecer a wlastne co tu robi, na welkej manzelskej posteli, sama a so sluchatkami na usiach. “Zwlastne ze este nedosla baterka,” pomyslela si Nat. Pohladala ruksak. Bol hodeny hned pri posteli. Wyhrabala z neho swoj mobil. “Kurnik, wybita baterka!” zamrmlala si sama pre seba. “Dufam ze tu mam nabijacku…” Zacala sa prehrabawat wo weciach. Nakoniec nasla co hladala. Poobzerala sa a nasla zasuwku. Zapla mobil a ochwilku sa na nom rozswietili ciselka 07:58. “Dokelu, to jake skore rano!” powedala si Nat. Newedela co ma robit, keby wysla z izby, bola tu realna sanca ze natrafi na Johnyho. A to nechcela. Ale zas na druhu stranu, neuweritelne jej trebalo cikat. Po chwilke za nu rozhodol mocowy mechur. Unawene zliezla z postele na ktorej sa doteraz powalowala. Tichucko stlacila klucku na dwerach. Zamknute. “Jasne, wed wcera som sa tu zamkla…” Opatrne wysla na chodbu. Z otworenych dwier kuchyne dopadali na dlazku pred Natinou izbou dwa tenke pasy ranneho slnka. Jeden z nich swietil rowno na twar Buta. Pri hlawe sa mu powalowalo par winowych flias a zdalo sa ze odwcera sa ani nepohol…lezal na tom istom mieste kde ho widela Nat aj w predosly den. Potichu wosla do kuchyne, tak aby nezobudila Buta, ale po chwilke zistila ze jeho by asi nezobudilo ani tornado. Otworila chladnicku. Nebolo w nej toho wela. Eidam, par platkow sunky, smotana… zawrela ju. Teraz sa rozhodla ze sa pozrie do spajze. Nasla tam este nerozbalenu krabicu Chocapicu. “Hm, aspon nieco poziwatelne,” pomyslela si Nat a polozila krabicu na stol ktory bol na opacnej strane miestnosti ako spajza, takze Nat musela znowu obchadzat Buta ktory lezal presne uprostred miestnosti. Kedze sa jej nechcelo hladat misku, zacala jest z otworenej krabice. Takto w uplnom tichu sa ozywalo chrumanie cerealii az neuweritelne hlasno. Po chwili to Nat uz prestalo bawit, mala taky zwlastny pocit. Neprijemny. Nechala krabicu na stole, wstala a isla sa pozriet do obywacky. Wsimla si ze z toho mnozstwa ludi co tam wcera boli, tu ostal len Robo, Risko s tou nesympatickou holkou a blondak Ondro. “Hm, ostatni asi sli domow este w noci,” pomyslela si Nat. Nechcela nikoho zobudit, tak sa rozhodla ze sa wrati este do kuchyne. Zacala sa prehrabawat w instantnych napojoch ktore boli wylozene na policke nad umywackou riadu. “Granko…Nesquik…Instantny caj…Caro…”citala si napisy na roznych nadobach. “Aha! Nescafe Gold,” potesila sa ked nasla kawu. Wybrala ju z policky. “Teraz este najst rychlowarnu kanwicu…” Prehrabawala sa po wsetkych suflikoch, az nakoniec nasla co hladala. Nat wybrala salku a zaliala kawu. O chwilku sa uz celym prizemim sirila silna wona prawe nawarenej kawy. Nat sa uz nudila, tak sa rozhodla zobudit Buta. Cupla si k nemu a dotkla sa mu tware. “Buto! Zobud sa prosim,” powedala. Nic sa nedialo. Bolo to zwlastne. Nat s nim potriasla… Nic. Zdal sa jej akysi studeny. “Buto! WSTAWAJ!” uz zwysenym hlasom naliehala Nat. Strelila mu facku. Triasla nim. Kricala nanho. No nic sa nedialo. Nat pocitila w ociach slzy. “Buto! Prosimta, otwor oci!!!” “On ich uz neotwori,” ozwal sa za nou hlas. Nat sa strhla. Uwidela Roba stat wo dwerach. “Ako to myslis?! MUSI sa prebrat!!!” rozkricala sa nanho Nat. Po licach sa jej uz kotulali slzy. Robo sa jej len zahladel do oci a pokrutil hlawou. “Je mi to luto... wed sa pozri, uz nedycha,” powedal uplne pokojnym hlasom. “Je mrtwy.” MRTWY. To slowo nat bolestiwo preniklo do mozgu. Akoby nechcel spracowat tuto informaciu, tak ako ona nechcela uwerit tomu, ze by niekto mohol jeden den byt stastny, usmiaty a ZIWY a na druhy den rano lezat na zemi, chladny, bez ziwota… Nat sa rozwzlykala. “Preco?!” spytala sa Roba. Wstala a hodila sa mu do naruce. Robo ju pewne objal. Chwilu tam takto stali, objimajuc sa nad mrtwym telom swojho kamarata. Nat wedela ze tento okamzik sa jej wryje do pamete naweky. Najsmutnejsie a najdesiwejsie co kedy widela zaziwala prawe w tychto sekundach. Buta sice takmer nepoznala, ale akonahle ho po prwy krat uwidela, zamilowala si ho. “Robo? Co si to sprawil? Preco wlastne? Nechel sa zabit, ze nie!” zacala po chwili. Robo sa na nu smutne pozrel. “Wies, on uz roky do seba rwe wsetko co mu prislo pod ruku. Od chlastu, cez makke drogy az po heroin… a ked boli prachy tak aj kokain, to bol wtedy prenho swiatok… Bolo to s nim uz zle, wedel ze uz to takto dalej nejde…” zacal wyswetlowat. Nat nanho wywalila oci. “Chces mi tym naznacit ze on sa CHCEL zabit? Predawkowat???” spytala sa zhrozene. Robo pokrutil hlawou. “Nie, to urcite nie. Ale sam citil ze raz sprawi chybu… Wies, brat hocico, to je jak hrat rusku ruletu. Len cakas kedy budes mat proste smolu. On si wcera dal asi wiac ako dokazal zwladnut,” powedal a este raz presiel pohladom po celej kuchyni. Nat sa tiez pozrela na nehybne telo. “Ale wed wcera sa mi zdal sice uplne mimo, ale…ja…myslela som ze bude w pohode… Ze rano sa zobudi, bude wesely a iba powie ze aky bol paradne odpaleny…newedela som ze…ze…”no nedokazala pokracowat. Znowu sa rozplakala. “On bol wtedy este w pohode. Ani newiem co wsetko si slahol ked som ho stratil z dohladu, ked si ty uz bola zawreta w tej izbe kde si aj spala,” powedal Robo. “Wies, ja mozno wyzeram tak ze sa nestaram, ale w skutocnosti sa snazim dawat na was, decka, pozor….aby ste to neprehanali…” Nat sa nanho so zaslzenymi ocami pozrela. “Tak preco si nedawal pozor aj tentokrat?!” oborila sa nanho Nat. uz to newydrzala. Wytrhla sa mu z naruce, wybehla z kuchyne a znowu sa zawrela wo “swojej” izbe. Hodila sa na postel. Naiwne si myslela, ze neprijemne pocity zo wcerajska zmiznu s nowym ranom…ale teraz uz wedela ze wsetko je wzdy inak ako by chcela. Znowu si na usi dala sluchatka a snazila sa sustredit na slowa pesnicky… „Zlaté vrabce z toho tŕnia perlami sa hrdo kŕmia, diamantové sa plodia psy a bez románov do kapsy. S hlavou čistou ako raj, nie Slovák, si lež Samuraj. Príbehy sa rodia rýchlo, zas myšlienkami sa ti kýchlo. Žiaden mudrc, asi klaun, priznávaš sa celkom down, lebo som down, LSD down.Chvíľu nado mnou zvládneš, odbavíš sa celkom kladne. Diamondové dogs a zlaté vrabce, after Shave, trenírky a kapce, to všetko sa ti v hlave krúti, dopadol si, už sa rútiš. Zlaté vrabce mi oči zobú, prosím ťa, už ma rýchlo zobuď. Postav na stôl prázdne fľaše, spočítame to o to ľahšie, či mám právo celý deň snívať tento čudný sen. Som samuraj, ľudia milí, veľký mudrc, ba aj klaun a pod sebou zase down, lebo som down, LSD down.“ Zawrela oci, ale slzam to nezabranilo drat sa won. „LSD... mozno aj z toho mal wcera w sebe... Teraz uz hrala dalsia pesnicka... Nat hnewalo ze sa tak neuweritelne hodila na dnesny den, na tuto otrasnu hodni... „Ten čas, všechno se to žene, nevim, jak se tu správně žije! Lidi, já nechci nikde čekat, když krev mi začne stříkat! Mami, prej si teďka v nebi? Bože, Kdo mi to potvrdí? Ježiš marja, nechci stuhnout teď! I když mám jehlu v sobě, nechci se válet v hrobě!Mám právo žít i s jehlou v těle! Mám právo hnít na tomto světe! Mám právo chtít i s jehlou v těle! Mám právo žít!Chtěli ste mě, bože, už zase oddělat! Proč, mùj bože, co sem vám udělal?! Prachy, jo, tak ty já nemám! Drogy, už v tom zase lítám! Krok se světem nedržim, proto se nahoře neudržim! “On sa tiez neudrzal…mal prawo na ziwot… mal chut zit…” behali Nat hlawou myslienky. Bolela ju hlawa…od slz aj od bolestiwych myslienok. Mala chut kricat ale wedela ze by zo seba nedostala ani hlaska. Mala chut bezat niekam daleko, ujst pred wsetkym, ale wedela ze nohu by ju neposluchali. Tak aspon spat chcela, pretoze spanok je utek pred realitou… schulila sa pod perinou, zawrela oci. Bolo sice rano, ale poslednu noc toho wela nenaspala a ani newypila rannu kawu, takze nebolo nic co by ju drzalo na nohach. Bola ospala, oci sa jej zatwarali. Ked uz pomaly driemala, zrazu za ozwalo hlasne klopanie na dwere. Nat sa strhla. Posadila sa na postel. “CO JE?!” zrewala na dwere. Mala toho uz plne zuby, ani chwilku junenechaju na pokoji… “Mala? Pod rychlo! Musime wypadnut!” ozwal sa naliehawo znejuci johnyho hlas. Nat to nahnewalo. “Nic nemusime! Niec NEMUSIM! Je mi tu fajn!” kricala mu naspet. “POCUWAJ MA!” krical uz aj Johny. “Naozaj musime wypadnut, urcite sem nabehne policia a my tu uz nemozme byt wtedy, chapes? Wis jake budeme mat popice z tohto? Musime wypadnut!” howoril jej rychlo a naliehawo. Nat pocula poriadne buchnutie. “To asi Johnu kopol do dweri,” pomyslela si. Nemala ani najmensiu chut widiet Johnyho, ale predsalen, nechcela wyswetlowat policii co sa tu dialo a preco je Buto mrtwy. Pomaly si pobalila wsetky weci do batoha, zbalila mobil s nabijackou, wzala si oblecenie a pomaly sa dosuchtala k dweram. Otocila klucom w zamke a otworila ich. Tam stal Johny. Takmer ho nespoznala. Mal strhanu twar, wyzeral unawene. Ale najzaujimawejsie boli jeho wlasy. Zo strapatej stice mal cez noc zrazu dlhe modre ciro. Nat nanho len pozerala s otworenymi ocami. “Ah.”wyjachtala. Johny sa na nu unawene usmial. “Dobre ranko. Uz som myslel ze nedostanes rozum,” zacal. “Kukas na wlasy? Jo, jak som bol najebany tak njako sa kumne dostal Ondro so strojcekom… nechapem jak sa mu to podarilo urobit rowno, mozem len dakowat, he…ajtak zowcera takmer nic nepametam.” Nat sa twarila ze ju to wobec nezaujima. Nechcela aby na nu howoril, nechcela sa nanho ani pozriet. Bol to len hnusny debil, nic wiac. Potom jej wsak napadla dalsia, nowa myslienka. “Mozno si nepameta ani tu…tu ONU.” Hned si wsak w duchu zakazala o tom premyslat. Naco by to znowu rozoberala? Neni potreba. Teraz musia hlawne wypadnut. Z obywacky uz wysiel Robo a rozospaty Riso. “Ondro este spi. Mozme si dat este kawicku na prebratie?” spytal sa Robo. Riso nieco nezrozumitelne zamrmlal a Johny len prikywol. “Ale rychlo,” poznamenal. Nat wsak odmietla wojst do kuchyne. Nechcela widiet Butowo nehybne telo. Radsej wysla po schodoch do kupelne. Tam nasla hreben, tak sa skusila ocesat a ako-tak poumywat. Potom nasla w sufliku pri umywadle zopar nowych, este zabalenych kefiek. Odwcera mala w ustach este pachut wsetkeho mozneho chlastu a chcela sa toho zbawit. Jednu kefku rychlo otworila a umyla si s nou zuby.Potom si ju hodila do ruksaku. “Wed im tu nebude chybat,”pomyslela si. Potom zbehla dole, kde ju uz cakali wsetci traja chlapi. “Mozme wyrazit?” spytal sa Riso, ktory uz bol zjawne prebudeny. Wsetci prikywli. “Tak rychlo zmiznime, uz je pol jedenastej, nechem aby sa Ondro zobudil kym tu budeme!” powedal Robo a wysli won. Slaby wietor Nat postrapatil ocesane wlasy. “Chalani? A kam to wlastne ideme?” spytala sa nat. Riso sa na nu usmial. “Nepytaj sa, uwidis!” odpowedal jej. (TO BE CONTINUED)