Choc

(STWRTE POKRACOWANIE:) “Koho to má stále baviť - tie vaše nezmyselné reči o tom, aký som hlúpy?! Aj to, že žijem, je pre vás zločin!Tak pochopte to už konečne, že je nám jedno, čo si o nás myslíte! Chceme si žiť svoje životy na princípoch volnej dohody!Odsudzujete nás za náš výzor - aj tak hovno chápete! Chcem od vás iba zmeniť postoj, ale na to asi nemáte!” hucali Nat do hlawy slowa pesnicky od D Zmrds. “Cozeeee? Oni tu hraju? Mrte dobre!” potesila sa a rozbehla sa do davu pogujucich ludi. Cestou odhodila prazdny kelimok od piwa a s wykrikom “do pogaaa!” sa hodila medzi tancujucu mladez. Johny sa na nu len zdialky pozeral a pomyslel si, ze to diewca je fakt cudne, wed chwilku place a hned na to sa s najwecsim nadsenim pusta do odwiazanej zabawy… len pokrutil hlawou, otocil sa a isiel pozdrawit kamosow ktorych zbadal zrowna wchadzat do saly. Nat si to ani newsimla. Az o desat minut, ked si uz cela spotena a znicena chcela oddychnut, uwedomila si ze Johny nestoji na swojom mieste…. “Hm, wed nieje moj otec aby namna stale dohliadal, no nie?” pomyslela si a zaumienila si ze si to tam poriadne poobzera, wed tolko typkow w jednej miestnosti, hmmm, to sa newidi kazdy den! Pomaly sa pretlacala dawom a cestou kywnutim hlawy pozdrawila zopar kamosow. Hladala niekoho noweho…niekoho styloweho… niekoho s kym by sa ozaj oplatilo zoznamit. Namiesto toho znowu narazila na jedneho z troch typkow spred budowy. “Ooo, cawa! Takze sme s predsalen zas stretli, cooo?” zatiahol jeden z nich. “Mimochodom predstawil som sa? Mozes mi wrawiet Mato,” powedal a podal Nat ruku. Ta si ho poriadne obzrela. Mal kratke hnede wlasy a welky nos, ktory akoby uz bol par krat zlomeny. Na sebe mal rozsklbane tricko Exploited…tu kapelku Nat zrowna nemusela. Dalej mal nahodene obycajne riflowe mrkwace a tazke boty ktorych farbu Nat newedela rozoznat, pretoze w miestnosti bola pomerne tma.Celkowo bol wsak docela sympaticky tento typek… “Hm, nedas si boro?” spytal sa po chwilke Mato, pretoze mu asi pripadalo diwne ked si ho tak obzerala. Nat sa nanho usmiala. “Jasne, rada!” powedala. “tak pod zamnou, powedal mato a zacal sa predierat dawom k jednemu z rohow saly, kde nebola az taka tlacenica. Nat sa snazila byt tesne za nim, aby ho nestratila. Ked sa dostali z tlacenice, Mato podisiel ku kope bund ( a inych kusow oblecenia ) a zacal sa w nich prehrabawat. Zachwilku wytiahol plnu flasku borowicky. Nat sa nasiroko usmiala. “Aspon sa napijem zadara!” pomyslela si. “Tak nazdrawicko!” podawal jej Mato flasku s diabolskym usmewom. Nat sa az zarazila. Hlawou jej preblyslo, co wsetko w tej flaske len moze byt, ale potom si uwedomila ze jej to je wlastnejedno a poriadne sa napila. Na babu mala docela slusny tah, co si aj Mato wsimol. Podala mu naspet flasu. Aj on sa napil. Tak sa este par krat wystriedali, ale Nat si wsimla ze ona pije omnoho wiac ako on… “Hm, wed uz ajtak je poriadne rozbity! Wiac mu fakt netreba…”pomyslela si a bez ostychu dotiahla flasku az dodna. Kedze toho w ten den wela nezjedla, welmi rychlo pocitila to zwlastne teplo w zaludku a ten prijemny pocit malatnosti. S Matom si sadli do rohu a rozprawali sa. No, nebol to sice nijako inteligentny rozhowor, ale hlawne ze sa bawili. “…no a tak moj spoluziak wysmrkal spagety!” dohoworil Mato a Nat sa len smiala a smiala. “Fuuuj! Sak to je hnusne…bleeee” zahlasila. Moja kamoska zas nosom wytentila mlieko… na skolskom obede. A wsetko to slo na spoluziaka…tiez riadny humus!” zacala aj ona s historkami. Tak tam sedeli este asi pol hodinu a smiali sa, az im zacalo byt poriadne teplo. “Cuwaj, neskocime schladit hlawy won?” spytal sa Mato nakoniec. Nat mala pocit ze asi sa won ani nedoplazi. Mato si to wsimol a tak jej pomohol wstat, chytil ju okolo ramien a pomaly ju tahal ku wychodu. Ked Nat zacitila na twari chladny wecerny wzduch, hned sa prebrala. Mala taku naladu, ze by wyobjimala cely swet! Wytrhla sa Matowi a rozbehla sa len tak dopredu, do tmy. Kedze sa wiac-menej tackala a mala narusenu celkowu koordinaciu pohybow, zachwilku uz lezala na zemi. Uwedomila si ze Mato stal nad nou. “Ty si cwok diewca…”zahlasil a pomohol jej wstat. Nat sa zdalo ze spadne, tak sa ho poriadne chytila. Mato si ju otocil k sebe twarou. “Wies ze si docela zlata?” powedal. Nat sa nanho len zazubila. Zamyslela sa nad tym, ako jej je fajn a ze aj tento Mato je fajn, ajked ked bola triezwa, tak jej pripadal ako uplny debil. Teraz sa jej zdalo ze rozprawa suwislejsie, predtym len koktal ako nejaky ozran. Wobec si neuwedomila ze teraz je ta pripitejsia prawe ona. No chod jej myslienok prerusil Mato… dal jej pusu. Ani si to neuwedomila a uz sa poriadne wykusawali. Kedze stali takmer pod swetlom ktore bolo pripewnene na budowe, isli o daco dalej, do wacsej tmy. Nat uz ani newnimala kde je a s kym je, bolo jej to uplne jedno. Mala pocit ze wsetko je fajn a swet je krasny. Mato ju oprel o stenu. “Pocuj, chcela by si…???” spytal sa jej potichu. Nat sa nanho pozrela. “Eh, a wies ze ani nie? Hm…kasli na to, ok?” powedala opatrne. Nechcela si to rozdat s hocikym…a wlastne wed tohto typka wobec nepoznala. Bola sice opita, ledwa sa drzala na nohach, ale ajtak w nej ostal aspon kusok zdraweho rozumu. Mato jej wsak silno chytil ruky a pritlacil ju o stenu. “Na twojom mieste by som si to rozmyslel…” powedal. Nat nanho len wywalila oci. “Sibe? Nechaj ma!” powedala a uz sa citila skutocne neprijemne. Mato este wiac zosilnil stisk. Chwilku bol ticho. Potom sa znowu ozwal: “Pocuj, tak aspon fajku ked uz nic!” “Nie! Nic nebude, debil!” powedala a uz zacinala byt zufala. “Co tu robim? S nim?? Rozbita??? Boze!” uwedomila si konecne. Alkohol jej poriadne zaslapal, ale niekedy sa clowek zrazu uwedomi a zacne wnimat realitu. A jej sa ta realita prestawala pacit. Mato asi nebol taky mily chalan ako sa na prwy pohlad zdalo. “Pust ma… prosim, nechaj ma tak, dobre? Este raz prosim, Mato…” zacala prosikat. Mato ju wsak nemienil nechat len tak. Usmial sa na nu. “Wed si taka najebana ze si to ajtak nebudes zajtra pametat, hehe,” powedal a zacal si rozopinat opasok. “Dokelu,” pomyslela si Nat. “Teraz som to riadne pokaslala” Zrazu sa niekde spoza nich ozwal suchot. Mato sa rychlo otocil. W tieni stala tmawa postawa. Rychlo podisla k nemu a z nicoho nic mu wrazila. Ozwalo sa jemne prasknutie. “Uf, asi nos!” pomyslela si Nat. Mato sa skrcil k zemi, drziac si rukami twar. To ho wsak uz tmawa postawa chytila a surowo ho kopla par krat do brucha. “Ty maly zmrd! Skap!” ozwal sa nastwany hlas… Johnyho hlas. “Nebudes tu buzerowat opite holky, rozumies?! Ked si loser tak sa urob sam! Zdochni, kokot!” krical na Mata ktory uz skucal w prachu na zemi. Este raz si donho kopol a potom sa otocil k Nat. “W poriadku mala?” spytal sa Nat uplne inym tonom akym wrawel doteraz. Nat sa k nemu rozbehla (teda isla ako sa dalo, wed ta boro ju predsa len riadne zblbla…) a hodila sa mu do naruce. Johny ju objal. “No, wed sa nic nestalo, heh. Mohlo byt horsie…ale kebyze ta tu pretiahne tak by sa nedozil zajtrajska, to ti wrawim, dopice!” powedal. “Pod, cekneme njakych mojich kamosow, pojdeme na byt, oki? Bude haluz, pohoda a mozes to este zapit,” powedal a uz ju tahal prec od Mata, ktory este stale lezal na zemi. “Tak mu treba, hnusakowi,” pomyslela si Nat. (TO BE CONTINUED)