Choc

No S. je skromný človek, ktorý ide takmer vždy na chatu s dákymi Disko keksami, instantnou polievkou a s množstvom alkoholu! Nuž a stalo sa, že sme takto došli ako jediní atobusom na chatu (v autobuse už svoj ruksak odľahčil o pár pív). Na obed sa varili špagety. S. s pamätnými výrokmi "ja robím najlepšie špagety v Petržálke" a "oblížete si prsty na nohách" sa pustil do varenia. Neviem ako to dokázal, ale všetky špagety boli zapletené do jednotlivých chumáčov, takže stačilo ťahať jednu špagetu a vitiahol som jednu porciu(1 chumáč) a to, že na spodku boli kapánek tvrdšie-ešte nedovarené, tak to pomlčím. Toto bolo asi pred dvomi rokmi ale jeho šéfkuchárska bravúra siaha aj do minuloročného leta. S. nabalený, tak ako som to už spomenul vyššie, sa odhodlal k uvareniu ryže. Na stole už rozvoniavali kuracie prsíčka a čakalo sa len na ryžu. S. ju doniesol a všetci sme sa už tešili na hostinu. Ale keď si chcel kamarát nabrať kopček ryže, ponoril žufánku do hrnca s ryžou a ľaľa už ju nemohol vybrať. Zapojil teda svoje svaly a ohol naberačku do v-čka. To čo zostalo z tej samolepiacej ryže slúžilo na ohadzovanie sa na lúke. O tom, že to lepidlo čo S. uvaril bolo kvalitné, svedčalo aj to, že keď sme na druhý(alebo tretí) deň odchádzali, tak ryža držala aj na kamarátovcýh pukliciach a aj na vedľajšej chate. Ale no tak za prvé chce to tiež odvahu pustiť sa do toho varenia a obetovať čas v teple za sporákom a zavalený hrncami a za druhé je rozdiel keď chystáš pokrm pre 1-2 ľudí a je niečo iné keď varíš pre 6-8 ľudí. Takže tie drobné blamáže to nestojí ani za reč, ale mne sa na sakim lúbi to, že sa vždy k tým hrncom postaví ako ostrieľaný borec a keď sa dačo pokazí tak len povie, "tak ste si to mali spraviť vy, kokoti! " Ináč ja som len rád, že nemusím variť ja, a že predomňa len nosia. Toto je pravdivá výpoveď o veľmajstrovi kuchárov. Veru, more mala by si ísť s nami!