Choc

Chcem lietat. (Nemas kridla!) Ale ja aj tak chcem, musim zistit, aky je to pocit. (Nestacia ti snad nohy?) Nestacia. Nohy drzia cloveka pri zemi, nikdy sa neodputas od pozemskych starosti ak stojis na svojich nohach, dotykajuc sa zeme. (A ked budes lietat, tak nebudes mat starosti?) Nie. (Tak let!) Nemam kridla. (Skus si ich vysnivat.) Ako? Ja to nedokazem. (Akoto, ze nedokazes?) Iluzie a sny sa predsa nezhmotnuju! (Kto vravi, ze budes lietat v realite? Realita je pre tych silnych, nie pre teba.) Vravis, ze niesom silny? (A si snad? To by si neutekal od svojich starosti a problemov, nechcel by si vediet lietat!) Asi som slaby, mas pravdu. (Ja mam vzdy pravdu.) Kto vlastne si? (Priatel.) Priatel? Ale ja ta nepoznam! (Nepoznas? A si si isty? Kto ta sprevadza kazdy den tvojho zivota? Kto ta nikdy nespusti z oci? Kto jediny ta nikdy neopusti???) Neviem, ja ta nepoznam! Kto si?! Si mi cudzi! (Ja som TY, tvoje druhe ja, ako ma mozes nespoznavat?) Hlupost, ja som ja, som jedna osoba, nemam v sebe nic ine, nijaku inu osobu. (Urcite? Pozri sa za seba.) Nevidim nic. (Ved prave.) Nechapem. Co by som mal vidiet? (Porozmyslaj. Nieco ti chyba!) JA NEMAM TIEN! (Konecne si na to prisiel.) Kde mam svoj tien?! (Rozpravas sa s nim.) Tak ale kde si? Nevidim ta! Preco niesi teraz pri mne? Ked vravis, ze si primne cely zivot? Ze ma neopustis?! (Som pred tebou skryty, niekde v tvojom vnutri. Som neilen pri tebe, ale aj V TEBE. Ale mozem ta kedykolvek opustit.) Ty ma chces opustit? Preco? (Mam totiz starch.) Strach? A z coho? Ja ti predsa neublizim a ty to vies! (Ublizis. Mam starch, obrovsky starch. Strach z toho, ze ma uz nebudes potrebovat.) Ako to myslis? (Tien ma kazdy clovek, chodi za nim, sprevadza ho, pripomina mu starosti, povinnosti ale aj radosti. Kym stoji clovek na vlastnych nohach, sprevadza ho. Ked clovek pride o starosti a nema nic co by ho tazilo, tien sa stane nepotrebnym a zmizne.) Naozaj? (Ano a ked budes vediet lietat, tak uz budem pre teba nepotrebny, rozplyniem sa ako myslienka. Neostane po mne ani pamiatka.) Takze si mozem vybrat? Ci ta chcem, alebo nie? (Prirodzene…staci mi nariadit a ja sa rozplyniem.) Tak sa rozplyn! Ja nechcem starosti, ja chcem lietat, chcem byt volny…volny ako vtak! Nepotrebujem ta, teraz uz viem! (Ako chces, mas pravo vysnivat si svoj zivot tak, ako sa tebe paci, dovidenia!) Dovidenia tien, vitaj sloboda, volnost… Tak sa rozplynul moj tien, zmizol mi na veky, opustil ma. Ja som si vysnival kridla, krasne a mocne, kridla ktore v mojich snoch predstavovali istotu. Lenze az prilis neskoro som si uvedomil, ze sloboda a bezstarostnost je sice krasna, ale so stratou mojho tiena sa spaja aj strata radosti, nic mi uz nepripominalo pekne chvile, postupne som na ne vsetky zabudol, navzdy zmizly z mojej hlavy. Zil som zivot bez ciela, ale bez starosti. Nieje to to, co som chcel? Neviem, nic mi totiz nenasepka, co som chcel kedysi... Teraz leti cez ocean, zapadajuce slnko mi svieti na biele kridla, zufalo tuzim najst svoj tien, nech uz je kdekolvek…