Choc

„Ty si riešila s Muchom?“ pýtala sa Viki s otvorenými ústami Terezy. „Nieeeeeé, len mi dal pusu...kamarátsku, chápeš?!“ reagovala podráždene Tereza, ktorej sa vôbec nepáčilo, ako ju Viki spovedá. Už hodinu sedela u nej na gauči a spoločne čakali na Ninu, ktorá ma dojsť na pravidelné stredajšie pozeranie hororov. „Kamarátsku... ty si strašná, vieš o tom? S tým svojím sa vidíš pomaly raz za týždeň a len tak „by the way“ ocucávaš polku blavy!“ zahlásila Viki a vzala si zo stolu obrovský pohár s jahodovým koktejlom. Sŕkajúc slamkou si skúmavým pohladom premeriavala Terezu. V tej to už riadne vrelo. „Viki, ty si úplne prije... sprostá? Ako ti mám vysvetliť, že ja s ním nič?!“ povedala zúfalo. Viki sa len samoľúbo usmiala. „No jasné, veď snáď vidím, že ťa chce, nie? A nesnaž sa mi tu nahovoriť, že to urobil v nejakom nevysvetliteľnom kŕči, alebo náhodou počas epileptického záchvatu... viem aké blbosti si schopná povedať,“odrovnala Viki Terezu. Tá už očividne rezignovala. „Viki, ty len berieš všetko príliš vážne... kašli už na to, tebe to proste nevysvetlím. Ty ho nepoznáš, on je ako ja, neberie nič vážne. Božemôj...“ Tereze sa to už nechcelo vysvetľovať, nemalo to význam. Takéto veci sa jej už nechcelo riešiť a s Viki už vôbec nie. Ona je ťažká romantička, čo už s ňou, to sa liečiť asi nedá... To už zvonil zvonček. Viki stlačila gombík na otvorenie brány a v presvedčení, že ide Nina, otvorila dvere. Lenže za nimi nestála Nina, ale Kaja, ich spolužiačka a kamarátka. Vyzerala strhane, melírované vlasy mala strapaté a celá bola nejaká zadýchaná. „Kaja?! Čo tu robíš?!...teda prepáč, tak som to nemyslela, ale čakala som Ninu, vieš,“ začala Viki. „Preto som tu,“ začala Kaja, „Nina je v nemocnici!“ Tereza aj Viki na ňu vyvalili oči. „ČOŽE?!“ vyhŕkli obe naraz. „Čo sa preboha stalo?“ zdesene sa spýtala Tereza. „Poď dnu radšej, veď si úplne vyklepaná, všetko nam povieš,“ zahlásila Viki a už aj ťahala Kaju dovnútra. Vošli do obývačky a usadili sa na gauč. Na Kaju vrhali pohľady plné skrytých otáznikov. „Tak hovooor,“ začala netrpezlivo Tereza. „Okej, okej. Takže vieš, že dnes mal mať Janchi oslavu v tom podniku pri Nininom baráku?“ pomaly sa rozhovorila Kaja. „No tak Nina šla Janchimu pozrieť tie narodky... a ako tam bolo už dobrých dvadsať ľudí, tak zastavili pred podnikom nejaké autá a nabehlo do podniku zo desať náckov. Boxery, tyče, všetko...“ Kaji sa hrnuli slzy do očí. Tereza s Viki trpezlivo čakali, kým sa Kaja rozhodne pokračovať ďalej. Netrvalo to dlho. „Kopa ľudí je úplne dotlčená... všade bola krv a tak... ale celkovo sa nikomu nič vážneho nestalo, len Nina mala proste smolu, že práve keď sa akcia skončila a náckovia odchádzali, tak vchádzala do podniku a oni jak vybehli, tak jeden ju odsotil a ona spadla, udrela si hlavu o stolík, roybila si hlavu a omdlela alebo čo.“ Tereza aj Viki na Kaju pozerali s otvorenými ústami. „Chúďatko Ninka,“ povedala po chvíľke Viki. „Ale celkovo mali ajtak šťastie, nie? Keď len jeden človek z dvadsiatich bol na tom tak, že musel do nemocnice,“ skonštatovala Tereza. Baby ešte chvíľu debatovali o tom, prečo niektorí ľudia sú schopní napadnúť v podstate bandu malých detí. Potom sa rozhodli, že pôjdu navštíviť Ninu do nemocnice. Vzali jej obrovskú čokoládu, ktorú pôvodne darovala Viktórii jej babička z Rakúska, ale keďže viki dbala na líniu, ochotne ju obetovala. ----------------------------------------------------------------------- Cesta im ubehla rýchlo, Kaja Tereze a Vikine opisovala ešte niektoré detaily, ako že kto má aké rany a kde má kto monokle, aby mali baby prehľad. Stíchli až pred dverami nemocničnej izby. Viki zaklopala a otvorila dvere. V malej miestnosti s veľkým oknom boli na oboch stranách dve postele s bielymi prestieradlami. Jedna bola prázdna a na druhej sedela Nina. „Čaute ženy,“ pozdravila prichádzajúcu návštevu. „Nazdar, vystrašila si nás,“ povedala jej na pozdrav Tereza a usmiala sa na ňu. „No, mňa zase vystrašil jeden veľký vyholený ujo,“ povedala jej na to smejúc sa Nina. Viki aj Kaja si sadli na kraj Nininej postele a Tereza na jedinú stoličku, ktorá sa v miestnosti nachádzala. „Máme pre teba čokoládu... tak s z nej daj, lebo ajtak ju celú zošrotuje Tereza,“ povedala Viki a vytiahla orieškovú Figaro, čo u Terezy vyvolalo rozšírenie zreničiek na maximálnu veľkosť. „Dámy, slintám,“ zahlásila. Nina sa zasmiala a ponúkla jej zo svojho daru. Ochvíľku už všetky cumľali riadky čokolády a diskutovali o tom, ako je možné, že krava milka zásobuje mliekom celý svet, či neberie nejaké kravské steroidy alebo tak. Docela sa bavili a už si ani nevšímali to, že Nina má na ľavom spánku vyholené miesto a vidno zašitú ranku. „Počuj, my už budeme musieť ísť. Takže si v poho?“ spýtala sa Kaja. Nina sa na ňu usmiala. „Jasné že som, veď to ani necítim, tuším, že to vyzerá horšie ako si myslím, pretože sa namňa pozeráte ako na Frankensteinovu manželku,“ zasmiala sa. „Za dva dni môžem normálne fičať, škola, všetko, takže sa namňa prichystajte ... a môžete mi zohnať aj nejaký klobúčik, aby nebolo vidno jazvu, dokial nedorastú vlasy,“ poprosila ich a potom sa s nimi už rozlúčila. Viki, Kaja a Tereza jej zakývali a pomaly sa vyšuchtali z izby. Rozmýšľali nad tým, ako je všetko zvláštne, premenlivé, alebo ako to nazvať... proste nikdy nevieš čo ťa v živote čaká, čo sa stane zajtra, či nieje dnešok pre teba tým posledným dňom... jasné je len jedno, život je rock’n‘roll...