Choc

Jo, zit je mi teeeda nadhera… Tak som sa zamyslela nad tym, co sa howori, ze treba ZIT NAPLNO. Lol, no isto. Kazdy z nas ma dodrbany ziwot, len kazdy inaksim sposobom. Ja napriklad zijem w dome ktory nenawidim, s ludmi na ktorych mam rada w skutocnosti len to ze ma ziwia, obliekaju a proste inwestuju co-to domna, inak nic, nijake city. W tom mieste ktore mam nazywat “moj nowy domow” wlastne len trpim, pretoze mam pocit ze som tam uweznena…ako zwiera w klietke…cely tyzden… a ked konecne w Piatok chcem wypadnut z domu, tak este dostanem picung ze “cely tyzden len nadrzane cakam aby som mohla wypadnut won a kurwit sa po podnikoch”… tak to je tyzden co tyzden….ale o tom je moj ziwot, aspon cez Piatok a sobotu zmiznut won, daleko od problemow a starosi, niekam kde mi bude fajn, s ludmi s ktorymi mi bude fajn…teda to si wzdy aspon myslim po tom ako posledny krat w skolke zazwoni a ja s miernym nadsenim myslim na nasledujuce poobedie a skory wecer… (to newadi ze sa to wzdy ajtak wsetko dojebe…) ----------------------------------------------------------------------- Zit zo dna na den a dufat ze mozno ten dalsi den bude krajsi, ze sa ti bude aspon raz darit, ze sa na teba aspon par ludi usmeje… A potom wecer si znowa lahnut a skonstatowat ze to bol den ako kazdy iny… az nakoniec clowek prestane dufat….werit. Uwedomi si, ze cakat na nieco ako “krajsiu buducnost” nema zmysel a wtedy sa w nom nieco zlomi… prestane sa tesit z weci ktore mu inak prinasali radost, zacne sa uzatwarat do swojho wnutorneho depresiwneho sweta a uz nikdy nebude tym cim bol, pretoze zacne mat pocit ze kedysi dawno, ked bol este naiwny a zaslepeny, ked mal optimisticke wizie o buducnosti, tak wtedy ho mal niekto poriadne kopnut do hlawy, aby otworil oci. A toto sa deje w sucastnej dobe wiacerym ludom okolo mna… Mladez je ina ako kedysi, decka potrebuju zabudat na to ze aj zajtra je den, potrebuju aspon na chwilku “wypnut” a tak piju (fetuju, hulia, slahaju si,…) … znie to mozno zufalo, ale co uz. Ten uzasny pocit ked aspon na tri-styri hodinky nemusis na nic mysliet, wnimas swet okolo seba ako krajsi, priatelskejsi, taki, ze mozno predsa len zit neni tak napicu… A wdaka tomu aj po wytriezweni zijeme aj nadalej! Uz len tych par hodin ti pomoze prezit celotyzdenne stresy w skole, prekonat wsetky wycitky zo strany rodicow, nemysliet na powinnosti… Niekto niekedy powedal ze zit je utrpenie a bolest… asi mal prawdu (a aj tazke depresie). Ak by to nebola prawda, preco by si niekto kto inak nema masochisticke sklony rezal ziletkou ruky? Preco by si niekto s nechtami tak doskriabal kozu ze mu z nej tecu potociky krwi?? Preco niekto od zlosti kopne do prweho predmetu ktory zbada a nebere ohlad na to ze ked kopne takou silou tak to urcite bude mat aj nasledky??? Preco niekto udiera do steny tak ze si uplne zoderie hanky??? Pretoze bolest wraj ocistuje… prinasa taky zwlastny pocit…zmes beznadeje, cireho zufalstwa, hnewu a pritom niecoho ako fascinowanosti, alebo newiem ako to nazwat, ked ste niecim uplne uchwateni, az tak ze zabudate na wsetko naokolo… ------------------------------------------------------------------------------ Obracia sa mi zaludok ked si pomyslim ze niekto zije w iluzii ze sme neposkwrnena stastna mladez, male naiwne deticky… a hlawne ze sa k nam tak aj sprawaju. A potom ked sa nieco stane a im spadnu z oci ruzowe okuliare tak sa twaria aki su sokowani, ajked castokrat si za to mozu aj oni sami. Ked im chceme nieco powedat tak su prilis zaneprazdneni na to aby nas wypoculi a ked sa wztahy s nimi kazia, tak nas zawalia wycitkami ze preco sme nepowedali ked sme potrebowali pomoct, ale museli sme to “dotiahnut az sem”… Smiech cez slzy, smiesne smutna zalezitost, ale je to tak…